Ahojte drahé ženy,
rada by som sa Vám prihovorila a povedala čo to o sebe, a tým sa k Vám viac priblížila...
Mám 31 rokov a keď tak spätne na to pozerám, pred 30tkou ma začali čoraz viac prepadať myšlienky a zamyslenia ohľadom toho, kto som, kde som a čo robím.
Vždy som bola iná, nikdy som sa nevedela nikam zaradiť a keď už som aj bola možno zaradená, nechcela som tam patriť. Nerozumela som viackrát sama sebe, chcela som jedno a robila druhé. Začala som si veriť, ale vzápätí som sama seba deštruovala. Veľa ľudí ma vnímalo ako silnú, sebavedomú, cieľavedomú a extrovertnú osobu. Opak bol však pravdou, stálo ma to veľa síl a pravdepodobne to bola len "spoločenská maska".
Toto všetko platilo v mojom osobnom, ale aj pracovnom živote. Menila som aj práce, zakaždým som odniekiaľ utekala a menila názory. Nevedela som sa "upratať", proste som nespoznávala samú seba.
V tomto období som sa viac uzavrela do seba. Nebudem klamať, liečila som sa nejedenkrát na depresie a trpela úzkosťami.
Ako som tak padala nižšie a nižšie až na samé dno, prišlo naozaj to, čo sa "hovorí". Preto sa tam dostaneš, aby si sa od toho dna odrazil. V tomto období som sa dostávala k sebarozvojovým a hlbokým témam, sebaláske, rôznym terapiám, kurzom, workshopom či knihám.
Otvorila som brány k vedomému životu. Čo to znamená? Začala som jednotlivé veci viac pozorovať, pomenovávať, porozumieť tomu a spracovávať. Znie to jednoducho, ale vydať sa na sebarozvojovú cestu je celoživotný proces.
Aby si si to vedela predstaviť, poviem krátky príklad. Rozprávam sa s kolegyňou a kolegyňa mi povie vetu, ktorá vo mne zarezonuje a dotkne sa ma. Vnímam, že to vyvolalo vo mne nejakú emóciu (hnev, sklamanie či strach..). Naučila som sa, že emócie sú vlastne komunikačné správy, takže mi chcú niečo povedať. Po tejto situácii som sa doma opýtala samej seba. Prečo sa ťa to dotklo? Čo si cítila pri tejto reakcii a prečo? Niekedy stačí to pomenovať nahlas, niekedy použijem nejaký prostriedok (emočné karty, meditácia či iné) a dopracujem sa k tomu, že mám nespracovanú tému, lebo ma to kedysi napr. zasiahlo a stalo sa toto a toto. Na situáciu sa pozriem a ak sa na to cítim, rozoberiem ju a dovolím si to prijať. Toto môže prebehnúť za 20min ale niekedy sa témy spracúvajú roky. Už len to, že si to zvedomíš, pomenuješ to, napíšeš to na papier alebo vedieš rozhovor sama so sebou je skvelý krok.
Počas tohto obdobia som založila na Instagrame profil @chcembytstastna, kde som začala pridávať jednotlivé témy, hlášky, myšlienky, ktoré som spracovávala alebo ktoré ma nadchli, či inšpirovali. Bol to môj tzv. sebarozvojový denník či sprievodca. Zistila som, že nie som sama, pretože veľa žien rezonovalo s týmito témami, riešia podobné veci alebo to vnímajú rovnako.
Dokonca som dala dokopy svoj prvý e-book, ktorý som použila pri osobnom stretnutí s kamoškami. A tá spätná väzba ma veľmi potešila. Baby sa zamýšľali nad vecami, nad ktorými sa bežne nezamýšľajú a prišli aj AHA momenty.
Samozrejme po tomto BOOM období...som bola akoby zahltená informáciami a potrebovala som pauzu. Zároveň prišlo ťažšie obdobie v každej oblasti života, takže som sa na rok "stiahla" z online sveta. Všetko išlo ruka v ruke a s tým aj moje myšlienky typu, že to nemá zmysel alebo na čo to vôbec robím. Takto som zanechala tento profil, síce viditeľný ale opustený.
Prešiel rok a so životnými, či už dobrými, ale aj zlými zmenami som nabrala druhý dych. Opäť som sa vrátila k daným témam, prišli nové poznania, témy, nové formy sebarozvoju. V mojom online aj offline okolí som pozorovala viac žien, ktoré majú podobné pocity a tak som sa spätne dostala k svojmu e-book-u. Napadlo ma, prečo nevytvoriť tzv. sprievodcu, ktorý pomôže naviesť ženy na cestu k sebe samej. Dala som dokopy otázky, nad ktorými sa bežne nezamyslíme, či úlohy, ktoré ťa priblížia k sebe spolu s afirmáciami či výrokmi, ktoré padnú dobre.
Takto vznikol E-BOOK 28 dní k sebe samej :-)
S láskou,
@chcembytstastna